0100101001000001
No nazdar...
Toto je ten klasický úvodný text. Úvodný preto, lebo by mal byť prvý ktorý si prečítate. Väčšinou sa snaží o oboznámenie z tematikou daného webu, alebo obsahuje rôzne upozornenia.
Tá prvá nulka v nadpise celej stránky znázorňuje okrem iného aj ibalgin.
Novinky
Je to tak. Všade kam len moje oko dovidí sa mi predostierajú výjvavy z ktorých mi je akurát tak na grc. Mňa osobne najviac vytáčajú hlúčiky teenagerov vyskytujúce sa väčšinou po zotmení na prázdnych uliciach. Vždy mi pripomínali tlupu alebo smečku hyen. Neznášam keď musím okolo nich čo i len prejsť, pre nich to, že som sama znamená že som zraniteľný cieľ a takmer vždy si vypočujem nejaké hlúpe poznámky väčšinou na môj výzor a za nimi rehot. Neznášam to, neznášam všetkých a všetko...
Desím sa dňa, keď zmaturujem(v tom lepšom prípade) a povedia mi "Tak, a teraz choď... Vpred za svojou budúcnosťou". Mňa napadá len, za akou budúcnosťou? Ja pred sebou vôbec nič nevidím. Nemám žiadne ciele a sny, len sa pretĺkam životom. Nedá sa povedať že by som si žila zle, ale netuším čo so mnou bude po strednej škole. Je to neuveriteľné, len pred chvíľou som sa klepala pred talentovými skúškami a už idem do tretieho ročníka. Ale čo už kurva so mnou potom?! Každý mi trepe čo plánuje potom a ja môžem len prikývnuť a mlčať. Každý plánuje veľkolepé odchody zo slovenska, veľkolepé práce a budúcnosť... Nedá sa povedať že by som to niekomu závidela, len skrátka neviem kde budem za dva roky a to ma irituje. Ak ísť pracovať(To už som skoro dospelá?!) tak kam?
Pôvodne som chcela tento text napísať omnoho dlhší a silne emotívny, ale keďže ani písať neviem dobre, tak z toho vzniklo dačo takéto nepoužiteľné a nečitateľné... Píše sa mi dobre, ak to nieje o mne...
Takže som si to z tým predčasným funusom rozmyslela... vlastne, ten funus nikdy nebol skutočný, len som sem nemala čo hodiť kým zmením vzhľad na tento úžasný biely a trochu čierny + ibalgin... Nie žeby som ho brala :- D.
Medzičasom ma už opustili komplet všetky štence, takže je doma smutno a prázdno, nemá mi kdo hrýzť do nohy a drápať ma... ach jaj
Aby sa nepovedalo, aby ste si nemysleli že som prestala existovať... Štence za ten mesiac vyrástli, a pomaly sa blíži čas kedy ma budú jedno po druhom opúšťať, už teraz mi zviera srdce smútkom :- (.
V noci z pondelka na utorok sa u nás stala udalosť - narodili sa nám šteniatka. Takže z mojej besy je teraz veľká matka. Narodilo sa ich 5, dvaja psíci a tri fenečky.
Takže máme teraz doma veselo. Besa je ešte agresívnejšia než normálne. Keď sa jej narodilo prvé ešte chudinka nevedela čo s ním a bála sa ho :-D. No o nejakú dobu sa zhostila svojej úlohy matky a teraz doma svojim štekotom buzeruje každého. Každý je potencionálna hrozba pre jej potomkov. Svojim pohľadom analyzuje každý pohyb v okruhu 50tich metrov. Samozrejme nezabudla napadnúť naše mačiatko a chudátku rozhryznúť v papuľke podnebie. Prvé dni nechcelo žrať, neskôr sme ho kŕmili striekačkou a teraz už žerie samo naštastie :-). Proste besa je ťažká killerka...
V sobotu som natierala lakom našu lavičku na terase a besa samozrejme nezabudla obšmietať sa okolo keď jej štence spali. A tak mi čerstvo nalakovanú lavičku okrem iného podliezala takže má na chrbte nalakovaný pás ako číro :D.
Tu sa zas nič mesiac a pol nedialo, tak som si na svoje milé stránky zase raz spomenula :-D.
Minulý mesiac sa u nás stala taká malá nehoda. To viete, mať 3 feny a jedného psa nieje žiadna sranda. Snažili sme sa ich od seba oddeľovať, každý bol zavretý vždy v inej miestnosti, a keď už našej Besinke končilo háranie, stačila chvíľka nepozornosti... ďalej si to už asi viete predstaviť aj sami. Potom nám už teda bolo jedno či sú spolu alebo nie, a tak sa veselo venovali svojim potrebám ďalšie 4 dni. Ale inak doma sa už všetci na štence tešíme :-D, len vlastne ešte nieje isté či budú(?)